Začiatky tvorby predstavenia Palach

     Písal sa rok 2019 a my, nacesťáci, sme sa stretávali doma - v obývačke z čistej radosti a z očakávania, že čoskoro vytvoríme projekt Palach. Rozprávali sme sa, netradične, o politike. Uvažovali sme nad súčasnou situáciou, situáciou v minulosti a stretávali sme sa v názoroch. Mnohokrát aj kričali na seba. Otvorili sme tému slobody a otázku boja za slobodu Jána Palacha, ktorý sa 16.1.1969 upálil. Pýtate sa, prečo sme došli na takú tému, že budeme vytvárať predstavenie o Jánovi Palachovi? Prišlo to k nám intuitívne, jednoducho. V roku 2018 som pripravovala Vanesu Hagyungovú na prijímacie skúšky na bábkoherectvo. A bolo to po dlhom a úpornom procese prípravy na herectvo nielen Vanesy Hagyungovej ale aj Veroniky Mészárosovej a Juraja Hajnala. No a vyzeralo to takto:

príprava na prijímacie skúšky

     Bola som veľmi unavená a mali sme na to víkend. Pamätám si, že sme si dali dvadsať minút na oddych a ja som si počas toho "hodila šlofíka". Mali sme urobiť etudu s predmetom. Ja som pretým dala Vanese úlohu, premyslieť, čo všetko, aké témy by vedela vytiahnuť pri zápalkovej škatuľke. No a ona priniesla nejakú rodinu, kde každý člen nejakým spôsobom zhorel. A potom, keď rozprávala Vanes o tom, ako sa učili na strednej o Palachovi, to bolo jasné. Vytvorili sme etudu o Palachovi. Už vtedy tam pomáhal s dokončovaním aj Juraj Hajnal. Tak, aby to, čo sa snažíme povedať bolo čo najzrozumiteľnejšie. A etuda a aj prijímacie skúšky sa podarili tak, že bola prvá. A čosi v nás z tej etudy zostalo. Čosi, čo nás obe nútilo rozmýšľať nad tou témou a aj mňa (čo sa stávalo menej kedy), posúvalo v procese skúmania témy, ktorá mi predtým vôbec nebola blízka. Ale čosi ma tam škrelo. A keď sme sa rozprávali o projektoch, ktoré by sme spolu v ...na ceste mohli robiť, bol to práve Palach, ktorého som navrhla a neskôr sme sa dostali aj k realizácii tohto projektu. Najskôr sme sa začali stretávať len tak, z pasie, že nás divadlo baví a chceme ho spolu robiť. A z čistej radosti, kde som mala pocit, že ťaháme za jeden koniec. Skúmali sme tému Jána Palacha a slobody a robili si k nemu isté domáce úlohy, ktoré budem postupne pridávať na tento blog. Aby sme si boli totálne načistom, kto všetko v projekte bol: Renata Jurčová, Štefan Jurča, Vanesa Hagyungová, Nina Pompošová, Juraj Hajnal. Títo ľudia spolu otvorili otázku slobody, ale nielen slobody, otázku palachovského činu a tiež otázku politiky a osobnej zodpovednosti voči informovanosti v nej. 

pri hre soudruhu, nezlob se

       Na tejto fotke sme hrali hru Soudruhu, nezlob se. Je to hra, ktorá pripomína humorným spôsobom obdobie totality. Je od Ivana Mládka. Ako to už býva boli víťazi, boli porazení. Samozrejme, víťazov to vždy bavilo dlhšie hrať a porazených kratšie. Štefan Jurča nám urobil prednášku o období komunizmu, veľa sme sa pýtali a diskutovali. 

   Jednou zo zaujímavých myšlienok skúšobného procesu bola táto:

     „Už viem prečo sa v tejto téme tak chcem venovať politike a systému. Za   

      komunizmu ľudia museli byť ticho a za demokracie majú byť ticho tiež,   

      resp. môžu sa vyjadriť , ale nikto ich nepočúva. A aký je v tom rozdiel? Asi 

      len taký, že zatiaľ ma nikto do väzenia nezavrel!“ 

                                                                                         Nina Pompošová, 2019

Jednu z prvý úloh, ktoré herci dostali, bola: napísať list Jána Palacha, ako by vyzeral v súčasnosti. Keby sú ním oni sami. Na čo by Ján Palach reagoval v súčasnosti a ako by sa rozlúčili s rodinou. Každý úlohu vypracoval podľa seba. 

Nina Pompošová vypracovanie:

LIST JÁNA PALACHA RODINE/MAME (akoby sme boli v 69)

Drahá mama a brat,

týmto listom sa Vám chcem poďakovať za všetko čo ste pre mňa kedy spravili a za Vašu lásku. Jiří, opatruj našu mamu. Mama, neodchádzam, budem pri tebe naveky.

Odpustite mi, prosím... milujem Vás.

Váš Jenda

LIST JÁNA PALACHA V SÚČASNOSTI

Hneváme sa, sme sklamaní ale jedno vieme, riešenie určite existuje. Riešenie, ktoré túto situáciu konečne zmení. Áno, veľa vecí sa pohlo, ale koľko to trvalo a tí, ktorí sú najhorší a urobili najviac škody, stále môžu rozhodovať za nás. Toto je mladá, novodobá, demokratická spoločnosť? Kde je česť, spravodlivosť a morálka?  Ako je to možné , že ešte v roku 2018 sa strieľajú ľudia za pravdu?

Som unavený z večnej pretvárky, pokrytectva, špiny a intríg. Nato, aby sa tu niečo zmenilo, rázne a zásadne, musíme taký krok aj podniknúť.  Ľudia neseďte, nediskutujte, nedumajte, nefrflite- ale konajte! Za nás všetkých, tých slušných, veriacich v pravdu, česť a spravodlivosť! Spojme sa a vyžeňme fašistov, podvodníkov, komunistov a klamárov z našej krajiny. My chceme a žiadame spravodlivé vládnutie, rovnaký trest pre každého bez výnimky, vyšetrenie kauzy Jána Kuciaka a M. Kušnírovej, Gorila, kauzu Zmenky a ostatné. 

Do konca roka požadujeme vyšetrenie hore spomenutého a spravodlivú vládu, inak sa ku mne pridajú aj ďalší. Ja dnes prostestujem, za slušné Slovensko , za nás a za seba!

                                                                                                  Pochodeň č. 1 z XY

Vanesa Hagyungová vypracovanie:

List Jana Palacha v 21. storočí

Vzhľadom k tomu, že ľudia, občania Slovenskej republliky sa búria a nie sú spokojní s poskytovaním informácií, sme sa rozhodli vyjadriť protest a prebudiť v ĺudoch nebojácnosť hovoriť nahlas. Ja a moja skupina sa skladá z ľudí, ktorí sú pre pravdu schopní urobiť čokoľvek. Ja som mal tú česť vylosovať si jednotku a tým získal právo napísať a zväčniť nesúhlas s princípom fungovania Slovenskej republiky.

Naše požiadavky sú: 

1. Okamžité zrušenie klamlivých zdrojov

2. Poskytovanie pravdivých informácií

3. Vedomostné overovanie prvovoličov

Ak tieto požiadavky nebudú do 5 pracovných dní v stave vyriešenia tobôž nie riešenia, budeme kričať hlasnejšie.

PS: Ľudia dávam vám možnosť sa ozvať  a vrátiť demokracií význam.

Pochodeň č.1

10  začiatkov na list matke

1. Milá moja rodina, vec ktorú som urobil, neľutujem......
2. Mami, vďaka za život, za všetko čo si mi dala, niesom márnivý ale toto vyžadovalo môj skutok, bol som pripravený...
3. Milá maminka a milí brat, nikdy nezabudnem na krásne chvíle, ktoré sme spolu zažili.....
4. Mami, chcem aby si vedela, že si v mojej výchove nič nepokazila, vedel som, že ma niečo takéto čaká, bolo len na mne kedy to príde.....
5. Najsilnejšie puto. Puto matky a dieťaťa. Puto mňa a teba. 
6. Milá moja rodina, nečakám, že rozumiete tomu čo sa stalo. Žiadam od vás pochopenie, niesom vrah, niesom blázon, som obyčajný človek.......
7. Urobil som dobre milá moja rodina, tento skutok neľutujem, vás nadovšetko milujem a berte to ako poďakovanie za nezištnú lásku, ktorú som od vás dostával, teraz však potrebujem vaše pochopenie, ste to najbližšie čo v živote mám, ak máte pocit, že som vás z toho vynechal, nieje to pravda, boli ste so mnou, vaša láska ma sprevázdala....
8. Mami, braček ďakujem vám obom za krásny život, mňa však čakalo čosi trochu iné, teraz z pochopením prosím kráčajte ďalej so mnou v srdci a budte silní....
9. Milí príbuzní, neviem ako začať, tažko sa mi píše tento list, keďže viem , že ho budete čítať až po mojej smrti.....
10. Milá rodina, nikdy by som nepomyslel , že pero, ktoré som dostal od bratka na narodeniny bude písať moje posledné slová....

Nedokázala som napísať list matke, pretože si neviem predstavi, že by som podobný čin niekedy urobila.

Juraj Hajnal vypracovanie:

List matke ani rodine by nikdy nedokázal napísať. 

Renata Jurčová vypracovanie:

Milá maminka!

Je 15. januára 1969 večer. Stojím pri soche Jána Husa. Sneží. Mami, nedokážem pozrieť do očí. A ja sa mu chcem dívať do očí. Všetci by sme sa mali. Už nemôžem ďalej takto čakať a vo vriacom hrnci sedieť ako žaba, ktorá si nestihla uvedomiť, že je tá voda sakra vriaca. Nemôžem zložiť ruky do lona. Videla si tie tanky, tých Rusov, ktorí poobliekaní v pyžamách ani netušili, čo sa deje. Ľudí, ktorí zomreli pod tankom, znásilnené ženy, dievčatá, postrieľaných. Nasilu donútili zavrieť ústa slobodnej zmene. Národ potrebuje svojho hrdinu na to, aby získal odvahu pozrieť sa pravde do očí. Potrebujeme slobodu vidieť a vravieť pravdu. Ty chápeš, že pre túto slobodu, čo nám vzali, túto štafetu musím začať. Bez tej slobody, mi pripadá všetko zabednené, mdlé, nezaujímavé a nehodné žiť. Pretože potom neviem, či mám vôbec veriť takému životu.  Pre túto chvíľu je jediné, na čom záleží boj. Bez mojej smrti si neuvedomia, že to myslíme vážne. Mami, prosím, odpusti mi to, milujem ťa najviac ako len môžem a viem, ďakujem za to, že si mi dala život ale pre našu lepšiu budúcnosť sa musíme obetovať. Na pleciach nám visí budúcnosť národa. Prosím, odpusť mi, že ti viac nemôžem byť synom. Kdesi v hĺbke ním stále zostávam. No budúcnosť ma povolala, som pochodeň číslo 1 a dúfam, že jediná. Zasvietim a verím, že naše národy viac svetla potrebovať nebudú. Nie som samovrah. Verím, že bojujem za správnu vec. 

Tvoj milujúci syn Janko

Ľudia!

V roku 1989 sme dostali do rúk čosi cenné. Čosi, čo sa nedostáva len tak zo dňa na deň. Naši otcovia a matky pre to tuho bojovali. Demokraciu. A k tomu hodný kus slobody. Sloboda ale nie je anarchia. Je to práve o to väčšia zodpovednosť ku každému detailu svojho zmýšľania a konania. Problémom minulým aj terajším je moc a lipnutie k moci. Rebríček, kde vždy bude niekto prvý a niekto posledný tak isto nemôže fungovať ako taký, kde sú si nasilu všetci rovní. Zmena môže prísť jedine zvnútra nás všetkých. A to jedine a tým, že budeme všetci poctiví, pravdiví a láskaví. Mnohí nadávame na skurvenú politiku, skurvených susedov, skurvené vzťahy, skurvené to a hento a zabúdame, že mnoho krát je tá chyba práve v nás. Zistili sme, že komunizmus nefunguje, demokracia nefunguje. Prečo asi? Čo sa všetko ešte musí stať? Koľko životoch v dejinách padne? Prečo museli zomrieť Kuciak a Kušnírová? Len preto, že niekto chce udupať hlas ozajstného novinára, ktorý sa snaží zistiť pravdu a pomôcť posunúť spoločnosť na vyššiu úroveň zvrchu. A čo odhalená nahrávka z Gorily? To naozaj nie je dôkaz? Tam hore si naozaj s nami môžu robiť čokoľvek, lebo volič je nič?  Koľko Mečiarovcov, Ficovcov a Kotlebovcov musí prísť, aby sme sa konečne poučili? Tak, ako kedysi povedal Palach: Január 1968 začal zvrchu, január 1969 musí začať zospodu (ak má začať), tak hovorím ja teraz : November 1989 začal zospodu, a musí pokračovať zvnútra. Prihováram sa k jednotlivcom, nie k masám. Prosím, zabojujme o slobodu, pravdu a vieru v štát a právo. Zabojujte o to nielen vo svojom každodennom živote ale aj vtedy, keď treba konať. Otvoriť ústa, ísť do ulíc, štrajkovať, nastavovať zrkadlo. Ak nezabojujeme my, nezabojuje nikto. Nebuďme ingnoranti k vlastnej budúcnosti a budúcnosti našich detí. Aby sa nám s ľuďmi a medzi ľuďmi dobre žilo. Namasté.

Zatiaľ toľko.

                                                                                                                                             Renata